- Štítky blogu
- #KOTOL
- #AKUMULACKA
- #CERPADLOVA SUSTAVA
- #OCHRANA SPIATOCKY
- #LADDOMAT
- #SOLARNY VYMENNIK
- #VNORENY ZASOBNIK
- #STRATIFIKACNA NADRZ
- #AKUMULACNA NADOBA
- #AKUMULACNA NADRZ
- #BIOMASA
- #UHLIE
- #PELETY
- #DREVO
- #KOMBINOVANY KOTOL
- #PREHORIEVACI KOTOL
- #PELETOVY KOTOL
- #DREVOSPLYNOVACI KOTOL
- #KOTOL NA BIOMASU
- Úvod
- BLOG O VYKUROVANÍ
- AKUMULAČNÁ NÁDRŽ
AKUMULAČNÁ NÁDRŽ
Akumulačná nádrž je obvykle izolovaná objemná nádoba v tvare valca (s objemom niekedy až do 5000L), ktorá slúži na akumuláciu "ukladanie" prebytočnej vykurovacej vody do zásoby. Prebytkom tepla rozumieme teplo, ktoré sa vyrába nad rámec potreby vykurovaného objektu. Akumulačných nádrží je viacero druhov, zľava: klasické, so solárnym výmenníkom, s vnoreným zásobníkom, s nerezovým výmenníkom pre TUV, stratifikačné, pričom sa tieto varianty rôzne kombinujú. V tomto článku si však popíšeme len základné prevedenie t.j. klasickú izolovanú nádrž (prvý obrázok zľava).
Pre lepšie pochopenie si uvedieme príklad: Máme objekt "rodinný dom" ktorý potrebuje na výkúrenie svojich priestorov 17kW zdroj (kotol) a my máme nainštalovaný kotol 20kW, znamená to, že zdroj tepla je predimenzovaný, teda objektu dodá potrebné teplo oveľa skôr a vy prestanete mať potrebu v istom momente ďalej dodávať teplo t.z. že vám vzniká prebytok tepla a jednoducho vypnete termostatom kúrenie. V kotle však stále máte palivo niekoľko hodín, ktoré ďalej horí, čo s ním? Pri klasických prehorievacích sa kotol "uškrtili" klapkou dymovodu, čo síce utlmilo jeho výkon, ale stále v kotle horelo. Keďže už nebolop potrebné dodávať do priestorov teplo, zbytkové palivo a energia unikali komínom preč bez využitia. Moderné drevosplyňovacie kotly sú na tom o niečo lepšie, jednak vedia svoj výkon modulovať t.j. prispôsobovať svoj výkon požiadavkám na teplo, no na druhej strane pri "vypnutí kúrenia" termostatom rovnako prechádzajú automaticky do útlmového režimu, avšak oheň v komore naďalej horí, sice pomalšie no zbytočne. Teplota v spaľovacej komore kotla sa výrazne zníži a vtedy dochádza k tzv. dechtovaniu. Dechtovanie vzniká pri nízkej teplote a je to nežiadúci jav pre akýkoľvek kotol na biomasu. Riešením problému je inštalácia akumulačnej nádrže, kde sa toto prebytočné teplo bude akumulovať a neskôr v prípade potreby odčerpávať.,
Aký objem akumulačnej nádrže?
Logická otázka pred kúpou "akumulačky". Nepísaným pravidlom je, že objem akumulačnej nádrže by sa mal rovnať aspoň 50-násobku výkonu kotlu. Teda ak máme 20kW kotol pripojiť by sme ku nemu mali aspoň 1000L nádrž, čo je taký štandard. Nádrž môže byť aj väčšia, je to samozrejme na uvážení a priestoru, ktorý máte k dispozícii.
Prečo akumulačnú nádrž?
Pripojenie takejto nádrže do vykurovacieho systému prináša hneď niekoľko výhod ako napríklad zvýšenie efektivity vykurovania, úspora paliva 10 až 20% , predĺženie životnosti kotlu, vyrovnávanie nerovnomernosti výkonu kotla, zvýšenie komfortu t.j. menej časté prikladanie paliva...
Zvýšením efektivity vykurovania rozumieme vyššie využitie energie z paliva, logicky tak vzniká úsporapaliva pretože nie je potrebné často prikladať. Pre samotný kotol považujeme za ideálne podmienky, keď pracuje takmer v plnom výkone teda, nie je horenie ničím "obmedzované" alebo inak umelo spomaľované, v takom prípade až tak nedochádza k nežiadúcemu dechtovaniu, čím sa kotol ako aj komín menej zanášajú dechtom, nie je potrebné ich až tak často čistiť a pochopiteľne predlžuje sa týmich životnosť.
Ak nastane prípad, ako sme si uvádzali v príklade, že je už objekt vykúrený a termostat "vypne" kúrenie, kotol v prípade, že má pri sebe akumulačnú nádrž, neprejde do útlmového režimu ani nie je potrebné ho "škrtiť", pracuje si v optimálnom prevádzkovom výkone a jednoducho sa len prepne ventil, ktorý presmeruje distribúciu teplej vody do akumulačnej nádrže a začne sa proces jej "dobíjania". Samozrejme, ak opäť nastane potreba dokúriť objekt a termostat zadá požiadavku kotlu a teplo sa začne distribuovať do radiátorov resp. podlahového kúrenia. Takto sa ten cyklus môže opakovať niekoľko krát až kým nezhorí všetko palivo v kotle. V takom prípade sa začne režim odčerpávania teplej vody z akumulačnej nádrže. Hoci v kotle nie je už žiadne palivo, teda nevyrába žiadne teplo, váš systém začne teplú vodu dodávať zo zásoby, ktorú ste si vytvorili v akumulačnej nádrži. Takto naakumulovanou vodou môžete pokojne dodávať teplo do bytu pohodlne ešte niekoľko hodín.
Kedy môže vzniknúť potreba akumulačky?
...v našom príklade sme si uviedli, že v objekte je nainštalovaný kotol výkonnejší než je potrebné a preto nám vzniká prebytok tepla. Takáto situácia nastáva, keď kotol nainštalujeme zámerne s vyšším výkonom, aby sme mali nejakú výkonovú "rezervu" alebo môže jednoducho nastať v domoch napríklad po zateplení obvodových múrov. Pokiaľ v čase pred rekonštrukciou objekt potreboval 20kW zdroj tepla, tak po rekonštrukcii by mu bohate stačil 15kW zdroj. Užívatelia si tento jav všimnú a prichádzajú s otázkami "čo robiť?" keď nechcú zbytočne vetrať a "vykurovať ulicu". Odpoveďou a riešením je inštalácia akumulačnej nádrže.
Ak je výkon kotlu nadymenzovaný presne, je akumulačka zbytočná?
...ďalšou situáciou je prípad keď máme v objekte nadymenzovaný kotol presne pre potrebu objektu t.j. potrebujeme 20kW zdroj a taký máme aj nainštalovaný. V takomto prípade by nám logicky prebytok tepla vznikať nemal a teda akumulačka nie je potrebná. Toto je síce správna a logická úvaha, avšak situácia je predsa len trochu iná. Potreba plného výkonu kotlu býva hlavne počas vrcholiacej zimy, kedy sú vonkajšie teploty najnižšie. Začiatok (jeseň) a koniec (jar) vykurovacieho obdobia v našich podmienkach považujeme za prechodné obdobia. V týchto ročných obdobiach ešte vonkajšie teploty nie su také nízke ako v zime a potreba kúriť nie je taká vysoká, čo znamená, že nám stačí na vykurovanie nižší výkon. Niektoré domácnosti majú alternatívny zdroj kúrenia (plyn, elektrika), ktorý používajú práve v týchto prechodných obdobiach. Nakoľko nie je potreba výkonu vysoká a zdroje možno ovládať "na gombík" (zapnem - kúri, vypnem - nekúri) je to ekonomickejšie riešenie než kúriť pevným palivom. Kotly na pevné palivo takúto výhodu nemajú, nemožno ich len tak jednoducho vypnúť "gombíkom", nakoľko rozhorené palivo musí jednoducho dohorieť a naďalej by tak vznikalo prebytočné nevyužité teplo. Presne v takýchto prípadoch je ideálnym riešením inštalácia akumulačnej nádrže, kam sa vzniknuté prebytočné teplo môže ukladať.
Záver
Dôvodov mať akumulačnú nádrž, ako vidíte, je niekoľko rovnako ako aj výhod, ktoré prinášajú. Pokiaľ teda máte eurá navyše a priestor kam ich umiestniť sme toho názoru, že investícia do akumulačnej nádrže je výhodná a jej návratnosť sa odhaduje približne na 4-5rokov. Výrobcovia kotlov na pevné palivo, obzvlášť drevosplyňujúcich, inštaláciu akumulačných nádrží vysoko odporúčajú, no mať ich nie je nutnosťou, rozhodne však systém funguje oveľa lepšie a efektívnejšie, keď sú v ňom nainštalované. Pri peletových kotloch je situácia trochu iná, tu stačí akumulačka cca do 500L, nakoľko pri tomto type kotlov inštalovať vyššie objemy význam nemá.